Čo je to Tachyón?

 

Základom života na Zemi je energia, pričom ani zďaleka nemyslíme len tú, ktorá nám zohrieva radiátory alebo umožňuje výrobu zmrzliny. Nepríjemný pocit nedostatku energie býva aj typickým prejavom drvivej väčšiny chorôb. Ak je liečba úspešná, sily sa nám postupne vrátia. Jednou z ciest, ktorými sa dnes môžeme za zdravím vybrať, je využitie tachyónovej energie.

Tachyón je výraz, ktorý má len málokto vo svojej základnej slovnej zásobe, aj ja som sa s ním zoznámil len nedávno. Už letmý prieskum medzi mojimi známymi mi naznačil, že je to slovo, nad ktorým laici väčšinou krútia hlavou a fyzici krčia plecami, pretože aj pre nich je ešte stále spojené s mnohými otáznikmi.
Slovník cudzích slov tvrdí, že tachyón je predpokladaná častica, ktorej rýchlosť je vyššia než rýchlosť svetla. Termín sa teda najčastejšie vyskytuje v kvantovej fyzike a s obľubou po ňom siahnu aj autori vedecko-fantastickej literatúry, pretože pôsobí odborne a tajuplne zároveň. Priznám sa, že fyzika nikdy nepatrila k mojim obľúbeným vedám, v "hitparáde" predmetov bola u mňa dokonca až za matematikou. Aby sme však mali aspoň rámcovú predstavu o tom, kam tachyóny zaradiť, istej dávke "suchej" teórie sa nevyhneme... 

Trochu teórie Dr. Andreas Jell z Univerzity integrovanej vedy v Santa Rose v americkej Kalifornii, ktorá sa venuje výskumnej aj pedagogickej činnosti v oblasti tachyónov, vychádza z predpokladu, že všetky formy v našom svete vibrujú. Individuálnu povahu týchto vibrácií pritom určuje ich frekvencia. Práve ona vytvára rozdiel medzi farbami, tónmi, odlišuje kvet od stromu či od zvieraťa. Aj tá najtvrdšia hmota, napríklad diamant, je len roj vibrácií s určitou frekvenciou a tvarom.
Všetky formy v našom vesmíre majú spoločnú vlastnosť - pohybujú sa rýchlosťou, ktorá je nižšia než rýchlosť svetla. Kvantová fyzika zaviedla pojem pole nulového bodu, ktoré nemá žiaden tvar, pohybuje sa rýchlejšie než svetlo, je prítomné v celom kozme, nemá hranice, je nekonečné a nevyčerpateľné, obsahuje v sebe celý potenciál dokonalého rozvoja nášho prejaveného vesmíru. Tachyóny si potom predstavujeme ako zhustenie poľa nulového bodu do podoby častíc. Vďaka tomu majú tachyóny vlastnosti poľa nulového bodu, ale môžu tiež vstupovať do vzájomného vzťahu so svetom foriem, kde vládne nižšia rýchlosť, než má svetlo.
Problém je v tom, že existenciu tachyónovej energie nemožno priamo dokázať, lebo zatiaľ nepoznáme žiadnu metódu, ktorou by sa dalo merať čokoľvek rýchlejšie než svetlo. Tesne pod hranicou rýchlosti svetla existujú tzv. subtilné organizujúce energetické polia (používa sa skratka SOEP), ktoré "obaľujú" aj každého z nás. Tachyóny s nimi môžu za určitých podmienok "komunikovať" a posilňovať ich, čo sa spravidla prejaví zlepšením našej psychickej i fyzickej kondície. 

Prevratný vynález Američana Davida Wagnera odmalička fascinovali najmä elektrické prístroje, neváhal ich ani rozoberať na súčiastky, len aby sa dozvedel, "čo v tej krave bučí"... Koníček sa mu neskôr stal povolaním, pracoval ako hlavný inžinier v jednom z najväčších amerických koncernov vyrábajúcich elektroniku. 
Súbežne sa však zaujímal aj o liečiteľstvo, pričom využíval najmä kryštály a prikladanie rúk. Spojením týchto dvoch stránok jeho života sa stal pomerne kuriózny úraz - spadla naňho skriňa so spismi. Niekoľko operácií ani ďalšia klasická či alternatívna liečba nepriniesli výrazný efekt, takže napokon skončil v plnom invalidnom dôchodku, pričom ho bolel každý pohyb.
S výdatnou pomocou príbuzných sa mu podarilo zhmotniť svoju víziu pomoci, ktorou bola tachyonizačná komora. Prvým materiálom, ktorý do nej v roku 1990 vložil, boli vybrúsené plátky kremíkového kryštálu. V priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov si nimi vyliečil chrbticu, stratili sa bolesti, obnovila sa mu pohyblivosť. Do pohybu sa zároveň dala nová liečebná metóda, pri ktorej sa využívajú tachyonizované produkty.
David Wagner sa stal zakladateľom a výkonným predsedom Medzinárodnej spoločnosti pre pokročilú taychónovú technológiu. Založil tiež Tachyónový inštitút pre duchovno a vedu, ktorý sa na jar 2004 stal Univerzitou integrovanej vedy v Kalifornii. V súčasnosti sa okrem iného venuje prednáškovej činnosti, niekoľkokrát už navštívil aj susednú Českú republiku.
Jednou z tých, ktorí absolvovali kurzy pod jeho vedením, je MVDr. Michaela Lišková z Českého Těšína, ktorá odovzdáva svoje poznatky ďalším záujemcom prostredníctvom verejných prednášok. S osobitým šarmom a zmyslom pre humor dokáže priblížiť túto problematiku jednoducho a zrozumiteľne. 

Bufet energie

"Základný problém je v tom," hovorí MVDr. Lišková, "že ľudstvo nevyužíva celý bufet energie, ktorý má k dispozícii. Človek si vie najrozličnejšími spôsobmi zablokovať svoje energetické centrá - nezdravým spôsobom života, negatívnymi emóciami, svoj podiel má aj znečistené životné prostredie, najmä dnes už takmer všadeprítomný elektrosmog.

Materiály, ktoré prešli procesom tachyonizácie, pôsobia ako antény - ich úlohou je akoby priniesť tachyóny na miesto v tele, ktoré potrebuje získať rovnováhu, o ktorú prišlo v dôsledku našej vedomej činnosti, alebo aj vplyvom emócií či podvedomia.
Samotným nositeľom pozitívnej zmeny však nie sú tachyóny, ale náš organizmus, tachyonizovaný materiál mu však dodá potrebnú energiu. Tachyóny majú informáciu o dokonalom tvare, sú to pomôcky, ktoré nám môžu pomôcť vrátiť sa do tejto normy.
Dôležitá je však aj mentálna pripravenosť, pretože slobodná vôľa človeka má úžasnú silu, cez ktorú "neprerazí" ani tachyón. Keby som sa hneď pokrájala na kúsky, nemôžem nikoho urobiť šťastným proti jeho vôli."
Pripomenula aj klasický príklad, ktorým sa zvykne ilustrovať sila ľudskej myšlienky - chodenie po rozžeravených uhlíkoch, ktoré si sama vyskúšala. Vyslovila tiež hypotézu, že tachyónmi liečil Kristus, experimentmi s voľnou energiou sa oveľa neskôr zaoberal aj Nicola Tesla, ktorému sa podarilo rozbehnúť auto na voľné vesmírne energie, avšak ľudstvo na to evidentne nebolo pripravené a celý experiment bol spochybnený.
Ďalším priekopníkom takéhoto výskumu bol Dr. T. Henry Moray, ktorému sa podarilo vyvinúť konvertor, ktorý priamo na patentovom úrade vyprodukoval 50 kW elektrickej energie bez akéhokoľvek viditeľného energetického zdroja. Práve preto mu však patent nepriznali - veď zdroj energie nevedeli zistiť! 

Diskom proti elektrosmogu 
Podobný problém dnes vyvstáva v súvislosti s tachyonizovanými produktmi. "Mojím najobľúbenejším je kremíkový disk," hovorí MVDr. Lišková. "Keď je položený na stole, môžete ho merať čímkoľvek, zakaždým sa dozviete len jedinú konkrétnu informáciu - je vyrobený z lisovaného kremíka. Žiaden súčasný prístroj nevie odmerať niečo nefrekvenčné, čo je mimo nášho sveta tvarov. 
Situácia sa však zmení, keď disk chytíme do ruky. Prostredníctvom živého organizmu sa tachyónové pole, ktoré okolo seba má, istým spôsobom zobrazí, napríklad Kirlianovou fotografiou. Pomocou virgule alebo kyvadla sa tiež dá odmerať, že tachyónové pole disku má jeho priemer a zasahuje do vzdialenosti približne 4,8 metra, ale opäť len pod podmienkou, že ho niekto drží v ruke." Kremíkové disky majú podľa MVDr. Liškovej široké využitie najmä ako ochrana pred elektrosmogom, ktorý produkujú počítače, televízory, mikrovlnky, mobilné telefóny a podobné výdobytky civilizácie.
Počítače napríklad naše subtilné organizujúce energetické polia veľmi spomaľujú, čo my vnímame ako únavu, pretože naše SOEP-y musia tvrdo pracovať, aby rozdiel kmitočtov vyrovnali.
"Môžeme sa s nimi aj rozličným spôsobom pohrať," tvrdí MVDr. Lišková, "napríklad si vezmeme dva pomaranče, jeden položíme na disk, druhý necháme len tak na stole. Je veľmi zaujímavé pozorovať ich premeny, rýchlosť, respektíve spomalenie procesu ich vädnutia." 

Jednoduché aj príjemné 
Paleta tachyonizovaných produktov je dnes veľmi široká, od čeleniek cez šatky, vložky do topánok, šperky až po rozličné olejčeky, krémy či bylinné zmesi pôsobiace na jednotlivé orgány. Všetky majú jednu spoločnú vlastnosť, že sú anténami na energiu tachyónov, rôzne materiály, tvary a substancie boli zvolené preto, aby ich použitie bolo čo najjednoduchšie a zároveň čo najpríjemnejšie.
Samozrejme, nemožno ich považovať za všeliek, ale tisíce spokojných užívateľov v 93 krajinách sveta svedčia o tom, že aj takýto spôsob zlepšovania zdravotného stavu môže byť užitočným "kamienkom" do mozaiky dostupných liečebných postupov. Exaktní vedci sa možno budú usmievať popod fúzy - a to aj tí, ktorí ich vôbec nemajú -, ale bez evidentných liečebných úspechov by sa táto metóda len ťažko rozšírila do celého sveta. Napokon, vždy je v hre najmä naša slobodná vôľa - kto chce a potrebuje to, vyskúša, kto nie, môže sa aj usmievať, aj to je zdraviu prospešné. Nie nadarmo sa hovorí: Veselá myseľ, polovica zdravia!